EURES poradca v ohrození.

Klientov si nenavyberáte a do zahraničia túžia odísť aj tí najzúfalejší zo zúfalých, tí, ktorí v odchode vidia jedinú a poslednú nádej na prežitie. A presne takí klienti sa mi začali v poslednej dobe„množiť“.Zbytočne im budete vysvetľovať že sú určité štandardné podmienky, ako znalosť jazyka, čistý register trestov, dobré referencie od predchádzajúcich zamestnávateľov, a pod., ktoré treba spĺňať. Práveže čím viac im to vysvetľujete, tým viac u nich narastá agresivita. „Tak na čo ste tu, keď mi neviete zohnať prácu v Anglicku? Je to vaša povinnosť!“ Potom nasledujú výrazy nehodné zverejnenia, trieskanie po stole, trieskanie dverami. (Chvalabohu, zatiaľ žiadne trieskanie do EURES poradcu.) Ale čakám že aj na to raz príde. Čoraz častejšie sa títo „tiežklienti“ posilnia alkoholom tesne pred vstupom na úradnú pôdu. Zhodou okolností sú to presne tí istí, ktorým vytúženú cestu za prácou zmarí okrem iného aj záznam v registri trestov. Najlepšie je si tie liehovarnícke výpary vôbec nevšímať. Len si skúste vysloviť názor, že na úrady sa chodí v triezvom stave, a koledujete si o problém. Pekne ho nechajte nech na vás dýcha, nech sa vám nakláňa cez plece a „čumí“ na monitor a tvárte sa prívetivo. Každopádne sa vyvarujte provokácie typu: - povýšenecký tón, opovržlivý pohľad, opakovanie informácii - „ako keby bol dementný“. Urobte čo od vás chce. Vytlačte mu ponuky, prepíšte životopis, odošlite ho, odfaxujte mu čo potrebuje, zavolajte na číslo z umasteného novinového výstrižku. A modlite sa za nemožné, aby sa mu niekto ozval. Ak sa tak nestane očakávajte tragédiu. Najlepšie je poistiť sa vopred. Nezdržiavať sa v kancelárii osamote a ak sa tomu nedá vyhnúť, nechajte aspoň otvorené dvere alebo upozornite niekoho v susednej kancelárii, nech občas nakukne. Proste znížte riziko na minimum. Vyhnete sa tak veľmi nepríjemným situáciám. Je to pre vaše dobro, hovorím vám to z vlastných skúseností. Teraz uvediem zopár príkladov z reálneho života, ktoré by sa vám mohli stať, ak by ste pracovali ako EURES poradca: 1.) Ste s vyššie spomínaným typom klienta sami v miestnosti a on s pohľadom upreným do vašich očí prenesie: „Mne je už všetko jedno, kľudne tu niekoho zabijem a dostanem 4 roky. Dva už mám za sebou.“ Dnes už viem že je hlúposť presviedčať ho že určite dostane minimálne 8 rokov. Nedobehnete ho, vie to predsa lepšie. 2.) Ak si takýto klient u vás v kancelárii zabudne preukaz poistenca, v ktorom mal zasunuté telefónne číslo agentúry, nikdy nepriznajte, že ste ho našli. Keď mu ho totiž s dobrým úmyslom po niekoľkých dňoch podávate, obviní vás že si u vás zabudol aj občiansky preukaz a bankomatovú kartu, ktorú ste mu určite ukradli. Môžete sa brániť koľko chcete, že to nie je nijaká pravda, aj tak vám vyberane vynadá a pre istotu urobí cirkus po celom úrade, až musíte nadriadeným vysvetľovať „ako to vlastne s jeho dokladmi bolo“. Klient svoje doklady pravdepodobne v krátkom čase nájde v nejakej obľúbenej krčme a príde vás znovu otravovať aby ste mu našli prácu v zahraničí. Preto pripomínam ešte raz, vyhnite sa riziku akýmkoľvek spôsbom, najmä keď na úrade nie je nijaká SBS-ka, ktorá by filtrovala evidentne opitých návštevníkov od tých triezvych, a ktorá by v prípade potreby zasiahla, (i keď kým by vybehli po schodoch, mohlo by sa stať všeličo). A ešte jedna vec, myslite na to, že aj z toho najnenápadnejšieho klienta sa môže vykľuť Jack Rozparovač.