reklama

Mužsko-ženský princíp.

Poznáte to všetci. Mužský a ženský princíp. Súboje pohlaví na TV obrazovke, v škole, na pracovisku. Každý z nás z času na čas zabojuje za tie svoje farby. Nie som nijako antimužsky naladená, ale priznávam, že som sa občas dobre zabavila na vtipoch o mužoch, ktoré mi prišli mailom v rámci pracovného času. Pár krát som sa spravodlivo rozhorčila, keď nejaký chlap urážal a ponižoval ženy ako také, a rovnako som si vedomá, že aj ja sama som určite niekedy vypustila z úst čosi trošilinku nevhodné na adresu mužského pokolenia. Avšak v konečnom dôsledku mám mužov rada. V podstate skoro všetkých, ale jedného úplne najviac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ako to už v „dlhšietrvajúcich“ vzťahoch býva, nie je to vždy o sladkom hrkútaní a zamilovaných pohľadoch. Niekedy by som ho najradšej zabila a on mňa tiež (možno aj častejšie ako ja jeho). V našom vzťahu mám však ja, jednu obrovskú výhodu. Bývame totiž v pomere 2:1. Dve ženy na jedného chlapa. Niekomu by sa to mohlo zdať celkom príjemné, ale neverte všetkému čo píšu v knihách a ukazujú vo filmoch. Vopred vás upozorňujem, že v našom spolužití nenájdete absolútne nič nemravné. Môj milovaný by vám to rýchlo vysvetlil. Moja výhoda v rámci nášho spoločného nažívania spočíva v tom, že pri akýchkoľvek partnerských nezhodách, ja mám vo vedľajšej izbe osobu, ktorá je bezvýhradne na mojej strane. (A potom že ženy nevedia čo je to pevné priateľstvo.) V našom mikrosvete to má chlap dosť ťažké. Nikdy nás neprehlasuje, a vôbec si neužíva prehnanú starostlivosť. Že by sme mu vyvárali, prali a žehlili, to sa teda vôbec nedá povedať. Je úplne samostatný a veľmi často práve on uvarí nám, pretože mu to ide skvele. Okrem toho, že mu spoločné bývanie s dvoma ženami neprináša nijaké výhody, musí ešte navyše každý deň počúvať typické babské reči: o diéte číslo 1869, o tom kto s kým, kedy a ako, o falošnej kolegyni, ktorá si myslí že je najkrajšia v chotári, o novom objave našej kamarátky atď. Všetko to znáša so stoickým pokojom. Dokonca sa naučil čítať ženské časopisy, a aj keď stále používa sprchový gél zároveň aj ako šampón a kondicionér, vie že okrem pleťovej existuje aj maska vlasová. Keď má pocit, že: „tak toto už naozaj nemusím...“, ide si zahrať basketbal alebo zájde s chalanmi na pivo, aby si vychutnal nekomplikovanosť a priamočiarosť mužského rozhovoru. Potom sa zrelaxovaný vráti do nášho spoločného bytíka, k životu so mnou a mojou kamarátkou. A po pravde, nie je mu čo závidieť.Každé ráno na neho vrčím, pretože nenávidím vstávanie pred šiestou (pritom viem, že on za to nemôže), nútim ho aby odpovedal na nevhodné otázky typu: 1. Prečo sa so mnou nerozprávaš? (pritom viem, že je jednoducho málovravný typ, bol taký vždy a pravdepodobne taký aj zostane)2. Máš ma vôbec rád? (viem že táto otázka je totálny vzťahový zabiják ale neovládnem sa) 3. Myslíš si že som pribrala? (aj tak nemôže povedať pravdu, lebo by som sa naštvala a položila by som otázku č. 4) 4. Tak ja sa ti zdám tučná? (na to sa v podstate tiež nedá odpovedať, ale nemôže ani príliš dlho váhať)5. Ako vyzerám v týchto nohaviciach, nerozširujú ma? (opäť hlúpa otázka na spôsob otázky č. 3 a 4 na ktorú aj tak existuje iba jediná správna odpoveď)Ďalej už radšej pokračovať nebudem, lebo si pomyslíte, že som totálny idiot. A ten chlap je vlastne svätec.Avšak napriek tomu, že možno som idiot a k tomu absolútne extrovertný cholerik a môj trpezlivý priateľ je absolútne introvertný flegmatik; napriek tomu že ja som nenormálne ukecaná a on toho veľa nenavraví (ale aspoň vždy k veci); napriek tomu že ja sa (ako hovorí moja mama) po ňom stále liepam a on je zástancom teórie: že láska sa nemá vystavovať na obdiv, ale cítiť; hoci sú naše hádky čisto jednostrannou záležitosťou – ja sa hádam, on je ticho, aj tak viem, že spolu zostarneme. Prečo? Pretože mi vždy donesie kávu do postele, pretože mi kupuje „kinderká“ a keď tam mám hlúpu figúrku tak mi ju vždy vymení za svoju skladaciu hračku (ja totiž vždy mávam figúrky a on skladačky), pretože si so mnou chodí čítať knihy do Tesca, pretože včera vyčistil záchod namiesto mňa, pretože ma vždy zachráni pred lietajúcim hmyzom (mám totiž hmyzofóbiu), pretože mi varí slepačiu polievku, keď som chorá, pretože sa so mnou chodí bicyklovať, pretože si s ním môžem dávať smiešne prezývky, pretože aj keď som stráááášne naštvaná a protivná, tak povie iba: pozor, stavajte zákopy, a mňa to potom musí prejsť, aby som sa necítila hlúpo. A pretože a pretože...... Bolo by tu veľmi veľa pretože, aby som svetu vysvetlila prečo som si vybrala práve jeho. Ale najlepšie je že to vlastne nemusím vôbec a nikomu vysvetľovať. O pár dní sa možno opäť zobudím mimoriadne protivná, alebo sa nezhodneme v nejakej banálnej veci, a ja sa s ním pohádam (nie on so mnou). A potom budem v kamoškinej izbe s vážnou tvárou krútiť hlavou a tvrdiť, že: „chlapi sú neskutočne komplikovaní a nedá sa im rozumieť, ani s nimi vychádzať, a asi to s nimi vážne nemá význam, a vôbec....“ Vlastne, žiadne možno, viem že sa to stane. Lenže viem aj to, že hneď na druhý deň (večer) mu dám pusu na čelo a budem neskutočne šťastná, že spí vedľa mňa. Obávam sa, že to tak asi bude stále, celý život. Pretože takto zrejme funguje ten mužsko-ženský princíp. Teda aspoň podľa mňa.

Andrea Uhljarová

Andrea Uhljarová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

zvláštny prírodný úkaz Zoznam autorových rubrík:  life is lifečosi zo sociálnej práce

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu